reklama

Študujeme kvôli titulom?

Ekonómovia tvrdia, že je to jeden z dôvodov snaženia sa ľudí. Popri tom, že sa chcú niečo naučiť, sa totiž chcú od ostatných odlíšiť na trhu práce. V ekonómii sa tomuto správaniu hovorí signalizácia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (120)

Signalizáciou sa zaoberal americký ekonóm Michael Spence už vo svojej dizertačnej práci (!) na Harvardskej Univerzite. Jeho model bol však plný zložitej matematiky a bol preto ťažko zrozumiteľný. Spenceho školiteľ na Harvarde, Thomas Schielling mu poradil, aby pred tým ako svoju prácu publikuje, najprv svoj model zjednodušil. Obával sa, že to neskôr urobí niekto iný a zožne všetku slávu. Spence ho poslúchol a v roku 2001 získal za výskum v tejto oblasti Nobelovu cenu. Schielling toto ocenenie získal až v roky 2005, teda štyri roky po svojom "žiakovi".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pokúsim sa vám teóriu signalizácie priblížiť na jednoduchom príklade. Predstavte si, že na trhu existujú iba dva typy pracovníkov. Menej produktívni s produktivitou 1, a viac produktívni s produktivitou 2. Predpokladajme, že ak zamestnávateľ pozná schopnosti zamestnanca, mzda sa rovná jeho produktivite. Ak v ekonomike žije presne 50% ľudí typu 1 a rovnaký počet ľudí typu 2, priemerná mzda bude 1,5. (50% x 1 + 50% x 2).

Predpokladajme ďalej, že ľuďom typu 2 stačí pri štúdiu vynaložiť polovičné úsilie ako menej produktívnym ľuďom typu 1. Inými slovami tým že sú produktívnejší sa im zároveň aj ľahšie učí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zamestnávateľ však nepozná skutočnú produktivitu zamestnancov. Pozná iba počet rokov R ktoré venovali štúdiu. Otázka znie: Koľko rokov budú študovať ľudia typu 1 a koľko ľudia typu 2? Aký bude ich čistý úžitok, teda mzda mínus úsilie venované štúdiu? 

Ak by obe typy pracovníkov študovali rovnako dlho

Ak zamestnávateľ ani na základe rokov štúdia nedokáže rozlíšiť typ zamestnanca, bude platiť obom skupinám priemernú mzdu v ekonomike 1,5. Tento stav by vyhovoval iba menej produktívnym. Ich mzda by bola totiž vyššia ako ich produktivita (1).  

Naopak tento stav nevyhovuje produktívnym. Ich mzda by bola nižšia ako ich produktivita (2). Zároveň by to znamenalo, že počet rokov štúdia by bol u oboch skupín rovný nule. Štúdium totiž iba prináša náklady v podobe úsilia bez toho, aby to ovplyvnilo mzdu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by produktívnejší študovali dlhšie

V skutočnosti sa však ľudia s produktivitou 2 chcú od menej produktívnych odlíšiť. Štúdiom chcú vyslať signál. Chcú zamestnávateľovi povedať: "Pozri na náš diplom! Keďže sa nám oplatilo toľko študovať, naše náklady na štúdium musia byť nižšie ako tých čo diplom nemajú. Ľahšie sa učíme a sme teda tí produktívni!" O koľko viac však musia v našom príklade študovať, aby mal zamestnávateľ istotu že hovoria pravdu?  

Musí to byť o toľko, aby sa sa menej produktívnym, vzhľadom na ich vyššie náklady štúdia, neoplatila štúdiom predstierať vyššia produktivita. V našom príklade je bod kedy sa to už neoplatí 0,5 roka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Produktívni zamestnanci budú študovať R = 0,5 roka pri polovčnom úsilí Ú = R/2 = 0,25. Naopak menej produktívni sa vzdajú predstierania a nebudú študovať vôbec. Prečo?

Ak by chceli ľudia typu 1 predstierať vyššiu produktivitu, museli by takisto študovať R = 0,5 roka, avšak s dvojnásobne väčším úsilím Ú = R = 0,5. Ich čistý úžitok by však bol napriek tomu iba 1. (priemerná mzda – úsilie na štúdium = 1,5 - 0,5 = 1) Teda rovnaký ako v prípade ak by neštudovali, tým pádom zamestnávateľovi odhalili svoju skutočnú produktivitu.

Naopak čistý úžitok zamestnancov typu 2 bude 1,75 (produktivita – úsilie na štúdium = 2 – 0,25 = 1,75) Tento úžitok je vyšší ako keby sa nedokázali od menej produktívnych štúdiom odlíšiť. Zopakujem, že ich čistý príjem by bol v tom prípade iba priemerná mzda 1,5.

O efektivite 

Všimnite si, že nedokonalá informovanosť v našom príklade robí alokáciu, v porovnaní so situáciou ak by mal zamestnávateľ dokonalú informáciu o zamestnancoch, menej efektívnou. Signál je totiž nákladný. Štúdium vyžaduje úsilie.

Ak by zamestnávateľ dokázal rozlíšiť typ pracovníka aj bez signálu, čistý príjem produktívnych by bol 2 a bol by teda vyšší ako v našom príklade (1,75). Čistý príjem menej produktívnych by bol 1 a bol by rovnaký ako v našom príklade. V prípade nedokonalej informovanosti na trhu je toto v ekonómii často sa vyskytujúci jav. Ak neexistujú mechanizmy ako práve signalizácia, môže dokonca dôjsť k úplnému trhovému kolapsu. Ale o tom inokedy.

Literatúra: 

Spence, M. (1973): “Job Market Signaling”, Quarterly Journal of Economics, 87: 296—332.         

Jozef Zubrický

Jozef Zubrický

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaoberá sa kreditným rizikom, špeciálne vývojom scoringoých modelov a ratingových nástrojov. Je vedúcim oddelenia Rating a Scoring v Českej Spořiteni. Zoznam autorových rubrík:  EkonomikaKultúraCestujeme

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu