reklama

Robinson Crusoe: Prvý svetový makroekonóm

Keď som ako chlapec čítal román o Robinsonovi, netušil som, že aj o niekoľko rokov sa budem s najslávnejším stroskotancom stále stretávať. Romantiku dnes síce nahradila matematika, ale je to pre mňa stále rovnako zaujímavý príbeh. Daniel Defoe, mimochodom úspešný obchodník, politik a špión, v čase vydania svojho majstrovského diela zrejme rovnako nepredpokladal, že stvoril prvého celosvetovo známeho makroekonóma.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V ekonómii je Robinson Crusoe populárnou postavou v mnohých smeroch. Dnes sa zameriam na jednoduchý príbeh o Robinsonovej ekonomike v súvislosti s vedeckým prínosom nedávno zosnulého slávneho ekonóma Miltona Friedmana.

Predpokladajme, že stroskotanec sa mal možnosť živiť iba banánmi. Každý deň riešil dilemu, koľko banánov spotrebuje a koľko odloží.  

Jednoduché modely spotreby siahajú do čias Johna Maynarda Keynesa (1936). Jeho spotrebná funkcia bola veľmi jednoduchá. Tvrdil, že Robinson každý deň spotrebuje percentuálnu časť svojej úrody. Ak by v závislosti na úrokovej miere bola táto časť trebárs 50%, tak ak sa mu urodí 10 banánov spotrebuje ich 5. Pri úrode 20 banánov ich potom spotrebuje 10. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práve Friedmanov učiteľ Simon Kuznetz (1946) na údajoch z americkej ekonomiky zistil, že spotreba bola aj napriek ekonomickému rastu pomerne stabilná. Teda aj pri úrode 20 banánov by sa Robinsonova spotreba od pôvodných piatich banánov príliš nelíšila. Vznikla teda potreba presnejšej empiricky overiteľnej spotrebnej teórie. 

Milton Friedman (1957) a nezávisle na ňom Franco Modigliani a Richard Brumberg prišli s nasledujúcim prístupom. Robinsonova spotreba podľa nich závisí nielen od dnešnej úrody, ale aj od očakávanej úrody v budúcnosti. Základným predpokladom Robinsonovho správania sa je, že uprednostňuje dnešnú spotrebu pred spotrebou v budúcnosti (banán dnes si cení viac ako banán zajtra). Na druhej strane však chce vyrovnávať spotrebu v čase. To znamená, že jeden banán dnes plus jeden banán zajtra mu prinesú väčší úžitok ako dva banány dnes a hladovanie zajtra. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tomto modeli by bola spotreba percentuálna časť súčasnej hodnoty všetkých očakávaných úrod v budúcnosti. Tá časť úrody, ktorú stroskotanec nespotrebuje slúži ako určitá forma poistenia sa pred horšími časmi. Chce totiž vyrovnávať svoju spotrebu v úrodných a v neúrodných dňoch. Tento model bol empiricky nepomerne presnejší. 

V roku 1971 prišiel Dale W. Jorgensen s prístupom, ktorý je v ekonómii najčastejšie používaný dodnes. Stále sa totiž objavovali nezrovnalosti medzi Friedmanovým modelom a tým čo pozorujeme v praxi. Vo Friedmanovom modeli, budúca úroda nezávisela na správaní sa Robinsona. Inými slovami banány mal bez toho aby musel pred tým vypestovať banánovníky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jorgensen sa pozeral na Robinsona ako na majiteľa banánovníkov (kapitálu) a času (práce). Robinson v tomto modeli niektoré banány odloží nielen ako poistenie pre budúcnosť, ale aj ako semená na pestovanie nových banánovníkov. Ak chce Robinson vypestovať banány, musí pred tým zasadiť stromy a obrábať ich. Spotreba banánov mu úžitok zvyšuje, práca ho naopak znižuje. Predpokladajme ďalej, že každý deň mu určitý počet banánovníkov zahynie. (V ekonómii používame výraz znehodnocovanie kapitálu). Ak to zhrnieme, Robinson maximalizuje svoj úžitok tým, že každý deň vyberá koľko banánov spotrebuje, koľko investuje, a ako dlho bude pracovať. To čo spotrebuje spolu s tým čo investuje môže však byť najvac to koľko sa mu dnes urodilo. Tento model je komlikovanejší ako Friedmanov prístup. Na druhej strane však empirické sledovania ukazujú, že je zároveň presnejší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dá sa ukázať, že ak neberieme do úvahy pokrok v technike pestovania banánov, po určitom čase (ktorému sa hovorí prechod) bude nezávisle na počte banánov na ostrove v čase stroskotania (!) Robinson pracovať každý deň rovnako dlho, každý deň sa mu urodí rovnaká úroda a rovnakú časť z nej spotrebuje. Tomuto stavu sa hovorí ekonomická rovnováha. 

Predstavme si, že Robinson stretne na ostrove Piatka. Ten od Robinsona požaduje určitú percentuálnu časť úrody. Táto nová skutočnosť však ovplyvní Robinsonove rozhodovanie o tom koľko bude pracovať a koľko banánov odloží. Vie totiž, že z časti úrody nebude mať žiaden úžitok. Znovu prichádza fáza prechodu. Po určitom čase, ktorý závisí aj od výšky „dane“ však Robinson v tomto modeli znovu dospeje k inému rovnovážnemu stavu.  Porovnávaním Robinsonovho úžitku v týchto rovnováhach a prechodových fázach v podobných modeloch pri rôznych daňových, sociálnych a monetárnych politikách sa zaoberá makroekonómia. Samozrejme, že tento príklad je zjednodušujúci. Logika prístupu je však rovnaká. 

Literatúra:

Keynes, J. M., (1936): "The General Theory of Employment, Interest and Money", Macmillan Cambridge University Press, New York.

Friedman, M., (1957): "A Theory of the Consumption Function", National Bureau of Economic Research Princeton, New Jersey.

Jorgensen, D.W.,(1971): "Econometric Studies of Investment Behavior: A Review", Journal of Economic Literature, 9(4): 1111-1147.

Jozef Zubrický

Jozef Zubrický

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaoberá sa kreditným rizikom, špeciálne vývojom scoringoých modelov a ratingových nástrojov. Je vedúcim oddelenia Rating a Scoring v Českej Spořiteni. Zoznam autorových rubrík:  EkonomikaKultúraCestujeme

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu