Problém je v informovanosti o kvalite auta. Zoberme si nasledovný príklad. Predpokladajme, že na trhu existujú dve typy áut. Kvalitné, nazvyme ich „žihadlá" a nekvalitné „klobásy". Ďalej predpokladajme, že pomer počtu kvalitých a nekvalitých áut je 50:50. Pokiaľ auto nepoužívate a prídete si ho iba pozrieť do autobzáru, nedokážete presne určiť o aký typ sa jedná. Vie to iba predávajúci ktorý auto pred tým používal. Predpokladajme, že reálna hodnota „žihadla" je 100 000,- korún a hodnota „klobásy" je 50 000,- korún. Keďže nevieme určiť typ auta a pomer počtu oboch typov aút na trhu je rovnaký, cena za ktorú by sme mali byť ochotní auto kúpiť je 75 000,- korún. Čo sa však stane v tomto prípade?
Majiteľom „žihadiel" sa ich autá neoplatí predávať, pretože na transakcii strácajú 25 000,- korún. Majitelia „klobás" sa budú snažiť svoje autá predávať, pretože na transakcii naopak zarobia 25 000,-. Na trhu budú teda v prevažnej miera nekvalitné autá, pretože ich predaj prináša majiteľom zisk. Kupujúci však túto informáciu zahrnie do svojho rozhodovania. Znamená to, že pomer kvalitných a nekvalitných áut na trhu už nebude 50:50 ale viac v prospech nekvalitných áut. Tento fakt zníži cenu áut na trhu. Ak by sme predpokladali pomer 80:20, cena by v tejto situácii bola iba 60 000,- (0.8 x 100 000 + 0.2 x 100 000). Vidíme, že v tomto prípade je predaj „žihadiel" pre ich majiteľov ešte menej výhodný, lebo ich predajom strácajú oveľa viac.
Touto problematikou sa ako prvý zaoberal americký ekonóm, nositeľ nobelovej ceny za ekonómiu v roku 2001, George Arthur Akerlof . Ak by sme v našom príklade pokračovali ďalej, na trhu by ostali iba nekvalitné autá a pri danej cene by ich nikto nebol ochotný kúpiť. Došlo by teda ku kolapsu na trhu ojazdených aút. Samozrejme, že existujú spôsoby ako takýto nedokonalý trh zefektívniť. Príkladom môže byť poistenie, prípadne garancia vrátenia peňazí do určitej doby. Iným príkladom som sa venoval v článku Študujeme kvôli titulom? (viď súvisiace články). Tieto mechanizmy sú však nákladné a preto bude výsledok vždy menej efktívny ako výsledok na trhu s dokonalou informovanosťou. Tento príklad ukazuje, že trh, akokoľvek úžasný nástroj to je, môže efektívne fungovať iba v určitých podmniekach.
Literatúra:
George A. Akerlof (1970). "The Market for 'Lemons': Quality Uncertainty and the Market Mechanism". Quarterly Journal of Economics 84 (3): 488-500.